1.kapitola alebo Začíname

27. března 2011 v 1:45 | Tání |  The PokémoN story

1.kapitola - Začíname

,,A potom by som si zvolila Beedrila a ten by ho určite porazil, lebo je silnejší ako Buterfee nie? á tak by to skončilo," dokončila nadšene Mell.
,,Tak čo nato hovoríš?" spýtala sa svojej najlepšej kamoški Niki. Tá sa zatváriala čudne, myslela si o tom svoje ale aj tak.
,,Že si ešte väčší maniak ako ja," zasmiala sa Niki.
,,Ja som ti to hovorila. Prekonala som ťa," vyplazila jej jazyk.
,,No hej," povzdychla si Niki a usmiala sa.
,,Tak a teraz čo?"
,,Ešte musíme.. hm," pozrela sa Niki an hodinky. ,,Ešte musíme počkať 9 hodín, 23 minút a 2 sekundi a potom budeme mať konečne svojich prvých pokémonov," zvolala nadšene a Mellany sa k nej s radosťou pridala. A s ich pišťaním bolo počuť aj radostné Pika-pika. To bola Nikina Pikačú. Našla ju pred dvoma rokmi ešte ako malú Pichu zranenú v lese a tak ju zobrala do pokémonského strediska. Keď sa uzdravila potrebovala ešte starostlivosť a tak sa Niki rozhodla že sa o ňu bude starať a Pichu nenamietala a tak sa z nich stali kamarátky. Začala jej hovoriž Čú a asi po roku sa Pichu vyvinula na Pikachu.
,,Čú aj ty sa tešíš na nového kamaráta a dobrodružstvá?"
,,Piká," ozvalo sa nadšene a Niki ju pohladila.
,,Mell? Už vieš akého pokémona si od profesorky Ench zoberieš?" spýtala sa odrazu Niki.
,,Hej. Myslím že Bulbasaura. Je taký zlatý. Ty?" usmievala sa
,,Charmandra," zaškerila sa Niki.
,,Baby okamžite padajte spať, lebo zajtra nevstanete. HŇEĎ!" zakričala zdola Nikina mama a dievčatá radšej poslúchli. Lahli si na zem a prikrili sa. Čú sa pritúlila k Niki.
,,Dobrú Mell. Dobrú Čú."
,,Dobrú noc Niki," usmiala sa Mell a obe aj keď si mysleli že nedokážu zaspať po chvíli zaspali.
Ale čo som to za rozprávača. Kecám tu o nejakých babách a vi eldva viete ich mená. Som ja ale blbá... Ták odzačiatku. Takže Nikolleta Rejová prezývaná Niki, lebo Nikolleta neznáša. Má 10 a pol, dlhé tmavohnedé vlasy s ofinou, veľké zelené oči. Je veľmi milá a priateľská ale keď chce vie byť aj pekne hnusná a tieš je dosť tvrdohlavá. A zajtra sa prvý raz vydáva na svoju pokécestu na ktorú sa už ohromne teší.
A pre svoje šťastie nepôjde sama. Bude s ňou cestovať jej verná Čú a jej najlepšia kamoška Mellany Bak ktorá je tak nejak jej úplný prtiklad. Má prírodné blonďaté vlasy a belasé oči ale vôbec nieje blbá. Skôr naopak a povahovo sa podobá Niki. Možno len je trochu hnusnejšia. Tieš dostane svojho prvého pokémona. Obydve sa chvú stať majsterkami pokémonov a myslia si že sú pripravené na všetko. To pravdaže niesú a ani jedna z nich si neviem predstaviť čo všetko ich čaká. Nieže ja by som to vedela.. :D
,,Mellany, Nikoleta vstávajte!" ozvalo sa zdola ale ani jedna z nich nereagovala a ďalej spali.
,,No ták dievčatá, vstávajte," zase nič.
,,Nenútte ma to spraviť," uškrnula sa Nikina mama keď stála v Nikinej izbe.
,,Ako chcete. Marill, vodné delo, Ale také, slabé dobre?" prikázala a Marill sa škodoradstne usmial a na Niki a Mell letel prúd vody.
,,ááááá," ozval sa piskot a Mery (Nikina mama) sa začala smiať.
,,Mamíí," zakričala Niki celá mokrá.
,,Ja som vás varovala, " usmiala sa ,,Zaspali ste," oznámila im akoby nič.
,,Čože?" vykríkli obe vylakane a už bežali obliecť a umyť sa. Niki na seba rýchlo hodila svoju oblúbenú červenú, kockovanú košelu, šortky a urobila si dva copy. Mell si obliekla svoje najlepšie tričko a tieš šortky. Vlasy si nechala rozpustené ale pre istotu si zobrala gumyčky. Potom zbehli dolu, schytily svoje ruksaky a vtedy sa Niki zahladela na hodiny.
,,Mamíí to si urobila naschvál. Veď tam máme byť až o deviatej a je len pól," povedala naštvane Niki a sadla si na stôl.
,,Niki," napomenula ju Mery.
,,Ja viem, ja viem. Sedieť sa stole je neslužné," odrecitovala a sadla si na stoličku.
,,Prečo si nás zobudila tak brutálne?" spýtala sa Niki a zahladela sa na Čú ktorá rýchlo zbehla zo schodov a zmätene sa obzerala. Keď uvidela Niki hňeď k nej zamierila.
,,Musela som vás nejako zobudiť," zaškerila sa a položila pred ne vločky z mliekom.
,,A to si s nami nemohla potriasť?"
,,Nie. Dobrú chuť," povedala a sadla si. Obe dievčatá začali jesť a potom po sebe upratali. Bolo trištvrte a oni sa už poberali.
,,*fňuk* Niki.. bude mi za tebou moc, moc, moc smutnoo. Neviem ako to tu bez teba prežijem," plakala Mery.
,,Neboj mami. Nebudeš musieť toľko upratovať, variť a tieš ušetríš peniaze, inak volačo by si mi mohlad ať aby sme nehladovali a neboj, vrátim sa," usmiala sa Niki a Mery sa trochu upokojila.
,,Dúfam že hej. Inak to naozaj neprežijem," podala jej peňaženku a objala ju.
,,Ehm mamí? Nedýcham.."
,,Ó prepáč," objala ešte Mell. ,,Tak už choďte."
,,Pá mamí."
,,Doví pani Rejová," zakívali jej ešte a potom sa vybrali smer profesorka Ench. Dorazili tam pár minút po deviatej a už klopali na dvere. Po chvíli sa otvorili.
,,Á tak tu vás mám. Poďte dnu, už som na vás čakala," usmiala sa na nich čiernovlasá profesorka a nechala ich prejsť dnu a zaviedla ich do svojho laboratória.

prsím aspoň nejaké komenty :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama