Umbrella

6. prosince 2012 v 22:07 | Táni
Túto jednorázovku som našla už dáávno a musela som si ju preložiť a príde mi taká milá, povzbudzujúca a zlatá.. :D tak keď už sem nemôžem dať nič lepšie tak aspoň toto :) načmárala som k tomu aj obrázok.. taký obyčajný ako si to predstavujem ;) len Ichino je tam kúsok divný ale to je detail :D ...(Ten začiatok preklad som domrvila, viem ale lepšie to nešlo.. a gomen za chyby a občasný doslovný debilný preklad :))

Umbrella


Dážď nemilosrdne padal z temnej oblohy. Nahnevané, čierne mraky sa výrili všade okolo a vydávali strašidelné vrčanie, ktoré otriasalo zemou. Každý tvor na míle ďaleko si hľadal úkryt pred nekonečným dažďom.
Až na jedného..
Kvapôčky vody sa vrhali na oranžové špičky vlasov, tečúce potôčiky tiekli po už dlho vlhkej tváry. Smutné hnedé oči pozerali priamo pred seba na naleštený kameň na ktorom bolo hladkým aspoktom vytesanní meno "Masaki Kurosaki".
Vojna proti silám Souske Aizena si vzala svoju daň na všetkých obyvateľov ľudského sveta aj Soul Society. Obe strany sa čoraz rýchlejšie znažili zabrániť tej druhej získať prevahu. Dokonca aj tie duchovné sili bez toho aby to cítili.. (to som moc nepobrala :D)
Keigo teraz bol aj nebol ako predtým. Yuzu stále varila chutné jedlá, ale podávala ich s menším nadšením. Orihime a Tatsuki sa usisťujú, že aspoň raz za deň budú spolu jesť, inak by bolo nepríjemné ticho nasledované nekonečným rozprávaním o zamestnaní, ktoré dúfali, že budú robiť po vysokej na ktorú sa tiež modlili, že sa tam dostanú. Duše ktoré boli pravidelne v skutočnom svete sa zišli po každom veľkom boji na drinku a spomínali.. (ehm :D)
Ale pre Kurosaki Ichiga to nebolo pohodlie.. Keď sa pozrel na svojich priatelov a rodinu, videl len ďalšie rqany do srdca, niekoho kto by bol stratený keby sa pošmykol, alebo by nebol dosť silný ho ochrániť. To bolo to, čo ho viedlo k tomuto miestu každú voľnú chvílu. Pohľad na hrob jeho matky mu pridával strach z ďalšej straty niekde v časti mysle, ktorá u bránila byť namysleným (chm :D) Vždy prišiel sám. Bola to slabosť, krotú dobre chránil a nechcel aby o tom jeho priatelia vedeli.
Tiché kroky v hukote dažďa prerušili jeho myslenie. Nenamáhal sa pozrieť kto to je. V čase, keď bojoval sa naučil oveľa lepšie čítať duševný tlak a tento mu bol až príliž známy. Odrazu už dážď naňho nepadal a on predsa len zdvihol pohľad. Menšie dievča s modro-čiernimy vlasmi, ktoré jej rámovali tvár stále vedľa neho, jej veľké jasné oči naňho hľadeli. Jednou rokou nad nimi držala jasne ružový králičí dáždnik.
"Ak budeš chodiť von v takomto počasí, budeš chorý," povedala Rukia vecne. Ichigo obrátil pohľad späť k náhrobku. Jemná ruka sa dotkla jeho pleca.
"Nechcem aby si sa obviňoval Ichigo," zašepkala.
Krátko a nasilu sa usmial. "To nemení nič na skutočnosti, že to bola moja chyba," odpovedal, "keby som nevidel Grand Fishera, keby ma nenalákal.."
Rukia ho kopla do členku najviac ako to šlo. S priduseným výkrikom si sadol na mokrú zem a chytil si zranené koleno. "Čo do četa.. Rukia! Prečo si.."
"Drž hubu! Proste drž hubu!"
Ichigov hnev zmizol, keď počul zlosť a bolesť v jej hlasse, sotva zržiacu s ana uzde. Keď zdvihol hlavu, videl že sa chveje, drobné ruky zovreté v päsť. Hlavu sklonila a oči skrývali temné rany.
"Stále hovoríš o tom, že je to tvoja chyba a stále sa obviňuješ. Ale nemôžeš zastaviť a premýšlať o tom aké by to bolo keby ostatný prežili, ak si nebol ten, ktorý v ten deň zomrel. Kto by chránil tovju rodinu pred hollow? A čo Tatsuki a Orihime? Obe by boli mrtve ak by si neprišiel na pomoc! A čo.." hlas jej prešiel do šepotu, "a čo ja Ichigo? Keby nebolo teba, zomrela by som už prvú noc v skutočnom svete. Aj keby som prežila.. Aize by ma zabil, aby získal Hougyoku.." Nakoniec sa naňho pozrela, oči preplnené slzami.
"Prestaň sa obviňovať! Zachránil si mnoho ďalších. Obeť tvojej matky bola spravodlivá vec. Zomrela aby ťa chránila Ichigo, ale to nie je tvoja chyba. Bolo to to, čo matky robia," odvrátila pohľad "bol niekto, kto zomrel kvôli mne.. už dávno. Obviňovala som sa zato celé roky. Ale už mi to odpustil a ja si pomaly odpúšťam a idem ďalej. Ak môžem ja, potom môžeš aj ty! Koniec koncov si oveľa silnejší."
Obrátila sa k nemu a opäť mu ponúkla voľnú ruku. Chytil ju a s výkrikom úľavy sa vyštveral na nohy, oprášil sa ako najlepšie šlo. Po niekoľkých sekúndách ticha prehovoril "Ďakujem ti.. za všetko." Rukia sa usmiala a jej tvár sa znovu rozžiarila. "Kedykoľvek" Spoločne šli dlhou cestou späť k Ichigovmu domu. Tentoraz držal dáždnik Ichigo (takže Rukia nemusela chodiť po špičkách.. aké len trápne to preňho bolo :D)

Na podivných bočných domoch sa dve postavy pozerali na oblohu, ako posledných pár kvapiek dopadlo na zem a spoza mrakov vykuklo slnko. Menší z nich si povzdychol , bielo-biele rúcho pokrývajúce bielo-bielu kožu. Jeho tvár zo zvláštnym zlovestným úškrnom.. Zlovestnejšia verzia Ichiga..
"Konečne! Ten dážď tu bol kur*a dlho!"
Druhý muž stále hľadel na oblohu cez svoje okuliare, tmavo-hnedé vlasy a plášť fúkali okolo neho v neexistujúcom vánku.
"Opäť ti ďakkujem Kuchiki Rukia. Zdá sa, že si jeden z mála ľudí schopných zastaviť dážď v Ichigovom srdci." The pae teen (vážne neviem čo to je :/) vedľa neho si odfrkol, "Hej čouž.. náš kráľ je blbec, ktorý sa nemôže dostať zo svojich sračiek bez toho, aby mu jeho malá priateľka nepomohla.." začal kričať, jeho hlas sa rozliehal po celom tom čudnom svete, "Počul si kráľ? Si blbec!" Starší muž len s ľahkým úsmevom pokrútil hlavou :)

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama